Bolo pol desiatej V kaviarni hustol dym Z prítmia sa vyliahla najkrajšia z otrokýň Tisíc a jednej noci Napohľad plachá a práve tým dráždivá Krása čo každého upálí za živa Keď oheň nie je len pocit Vraj každú krásu len znásobí drobný kaz Tej žene s očami lane sa ani raz Nemihol na tvári úsmev Možno ju nivočí tajomný neznámy Néverou Pitím či hustými rečami Srdce jej zanechal pusté Mal som už kúpené Tak som sa osmelil Hviezdy sa tlačili v nebeskej posteli Za oknom kaviarne Orient Keď som si prisadol z očí jej vyvrela Láva čo hasila životy v Pompejach Vedel som hneď čo mi povie "Radšej si odsadni tajomný neznámy Budeš ma nivočiť hustými rečami A zahneš mi za minutku" Potom ss pobrala od svojej tequily Možnože niekam do útulku pre víly Zostala mi hlava v smútku Prečo mám hlavu v smútku Skolonený nad tequilou Veď som s ňou za minutku Minul celý svoj život