Kto vlastne ma nútil dvadsať rokov Od pondelka do piatku Vstávať o siedmej a predstierať, že som celkom v poriadku Vo vizuálnom smogu, informačnom hluku Nedopočujem sa vnútorného hlasu Ak si pri zaspávaní nezabudnem spomenúť kto som Tak zabudnem ráno Kto som v mojich výjavoch Vo freskách v ikonách Nebudem zaznamenaná Ako madona Kto som som zabudla Kto som v mojich výjavoch Vo freskách v ikonách Nebudem zaznamenaná Ako madona Kto som som zabudla Kto som v mojich výjavoch Vo freskách v ikonách Nebudem zaznamenaná Ako madona Kto som som zabudla Melanchólia prehluší včerajšie rande Keď sa ráno ocitneš v betónovom legolande Melanchólia prehluší včerajšie rande Keď sa ráno ocitneš v betónovom legolande Nechcem bývať v paneláku s výhľadom na mŕtve duše Nechcem bývať ani so srnkami a S diviakmi pod lesom (Alebo možno chcem) Chcem si spomenúť kto som Žiť trochu s noblesou Chcem si spomenúť kto som A žiť trochu s noblesou Chcem si spomenúť kto som A žiť trochu s noblesou Chcem si spomenúť kto som A žiť trochu s noblesou Kto som v mojich obrazoch o svete Ktoré si nazvete, len ako vy chcete Vo vlastnom vesmíre v bubline Som tu rada sama Kto som v mojich obrazoch o svete Ktoré si nazvete, len ako vy chcete Vo vlastnom vesmíre v bubline Som tu rada sama Samaaa aaa aaa aa a Som tu rada sama Som tu rada sama Som tu rada samaaa aaa aa a