Vždy, keď sa ráno zobudil, Nechal si srdce obmotať len Lístkami mäty, čo osviežia deň. Chytil tri struny v D-dure, Zahral svoj príbeh, Keď kráčal s ňou na horách, Na horách snov. Vídal ju len ako kométu, Vtedy s ňou vždy zaletel. V nádhernom kľude odetú. Najkrajšiu vílu na svete. Pred jeho domom vyrástli Tri vlčie maky. No tentokrát zasypal nimi Jamu svojich strát. Kráčal len tvarou ku slnku A práve toto bol preňho liek, Hneď popri speve sýkoriek. Vídal ju len ako kométu, Vtedy s ňou vždy zaletel. V nádhernom kľude odetú. Najkrajšiu vílu na svete. Keď nájde svoju kométu, ľudia im z lásky siete upletú. Nechce ísť bez nej do sveta, Aj keď jej patrí iná planéta. Keď hľadí do mláky, Zdobieva oblaky. Vídal ju len ako kométu, Vtedy s ňou vždy zaletel. V nádhernom kľude odetú. Najkrajšiu vílu na svete.