Čurala, čurala, čurala som v maku, Nevšimla, nevšimla som si toho mraku. Tí čo si ho všimli, bežať sa schovali, A mňa samučičku v tom maku nechali. Čurala, čurala, čurala som v maku, Keď naraz vedľa mňa blesk udrel do kriaku. Bežala kričiac som k tatovi a mamce, Až som si zodrala svoje nove gace. Plakala, plakala som ja zahumienku, Akú že budú mať ľudia o mne mienku. Gaťky som tam nechala aj svoju sukničku, Cez dedinu bežala a mala holu ... Nebudem, nebudem už nikdy čurať v maku Oblúkom sa vyhnem stále tomu kriaku. A keď som dovtedy bola zabanovaná, Nechce ma len jeden ale rovno traja.