Z pahreby popola Posledné iskry čo koniec zvestujú Kde oheň života plápolal Schránka kde uvädá, jak roky stravujú V tieňoch stromov zočila Z pod vetiev vystúpiť podobu vlastnú Sťa socha hľadí tam na teba Nehybná, nevydá hlásku Kráľovná smrti Inovať skrýva jej tvár V jej konci bezbrehá krása Prináša večnosti dar Nemá je podoba zimy Jej dotyk zradný, so zvolením berie A láka ťa slobodou noci Otváraš dokorán života dvere Snehová prikrývka bielim rubášom Čo ukryje všetko to trápenie Jak čas čo ti ostáva Dnes večer sneh tvoje stopy zavanie V náručí smrti Inovať skrýva ti tvár Slnovrat zimný Keď odhodíš všetok pozemský žiaľ Zimný čas V kvílení vetra počuť jej hlas Vládkyňa ruiny ľudského života Zúriaca víchrica, ľadová besnota Mŕtva jej sinavá dlaň V kvílení vetra počuť jej hlas Pod snehom nehybná starecká tvár Zúriaca víchrica, ľadová besnota Zimný čas V kvílení vetra Počuť jej hlas Zimný čas V kvílení vetra počuť jej hlas Vládkyňa ruiny ľudského života Zúriaca víchrica, ľadová besnota Mŕtva jej sinavá dlaň V kvílení vetra počuť jej hlas Pod snehom nehybná starecká tvár Zúriaca víchrica, ľadová besnota Besnota V kračúňa krutosti stáť Stareckej hrdosti mráz Spaľuje tvár Keď ducha ti polapí chlad A v srdci ostáva len prázdnota Keď odchádzaš sám Vykročíš z dvier šlapou vrásčitou Čelom vetru a z posledných síl Odovzdáš čo v tebe ostáva Dotyk jej pier, v srdci ľadový klin Hejno duší nesie sa krajinou Pútnikov stratených dní Odrieknuc bremeno zlámaných osudov Katova sekera v zamrznutom pni