Runy pravekej námrazy
Vpili sa v horizont
Zlo-biela srieň presvieti tmu
Bo chce ťa
Prilákať, nech mračná ničoho
Nadobro pohltia
Zmrznuté slzy v očiach preludu
Tieň, len tieň
Všetko, čo ostalo
Preč, ísť preč
S práchnivou odvahou
Hoc skamenieť
A nechať divé brehy
Pomaly obhrýzať bralá
V tisíckach rokov ľadovej nehy
Víchor zúrivo zareve
Trhá mi za živa
Z nahej tváre kusy mäsa
No prázdno bolí viac
Pred jeho gniavou
Sa utiecť nedá
Iba sa schúliť, pomaly rozpadnúť
Plazivá perina smogu
Prekole krvavým jazykom
Škrupinu tichého ľadu
Potôčik mení sa v zúrivú riavu
Spieva meluzína svoju pieseň smrti
Až z toho mrazí, ach mrazí
Na rozochvených sluchách rosa
A smog zlovestne sa plazí
So strachom zaspávam
Aj sa s ním budím, tá ťarcha v mojej hrudi
Ma v zemi neudrží
Ja idem vpred
Aj keď to bolí, tak idem vpred
Za obzor - ja idem vpred
Vietor ma trhá, no idem vpred
Zo zeme vstávam, za slnkom vpred
Cez krv a slzy ja idem vpred
Kým budem dýchať ja pôjdem vpred
Ja idem vpred