Za morom dún, vánok sa dvíha
Tichú pravdu vyjavíš
Vrásky krivda stíha
Naša viera je náš breh
Tvár bolesťou zošudená
Novú pieseň treba jej
Nech sa opäť začervená
Po kvapôčkach z kalicha
Sladkú šťavu z jablka
Nežne sa viniem
V zázrak splyniem
Túžba pnúť, omladnúť!
Zrak svoj upri k žitiu, neživ trávu hrobnú
Svet starý padol v rumy, nech si dravce zobnú
Tvoja viera je tvoj breh, život plynie ďalej
Dnes len mení farby tieň, z chladných nocí prameň
Po kvapôčkach z kalicha
Sladkú šťavu z jablka
Nežne sa viniem, v zázrak splyniem
Túžba pnúť, omladnúť!
Krivdy prúd, hatí žitie... Neprávosť!
Kradne zo žíl bytie.
Plav sa po ňom, zamier k brehu, hlavne dýchaj
Uchop veslá zreteľu, v nové, kráčaj!
Prebroď zmar, keď voda zmýva
Objav dar, čo stopa v zemi skrýva
Nemláť vodu, proti srsti, utopíš sa v nenávisti, radšej kráčaj.
Nekŕm šelmu zlosti!
Ži!
Melódiou tichých slov
Vraždí brata brat
Slzy v kvapkách miznú
Si vlastnej krvi kat!
Moja viera je môj breh
Tvár bolesťou zošudená
Z tepny teplo mĺkvych viet
Prúdom vášní rozjasnená
Po kvapôčkach z kalicha
Sladkú šťavu z jablka
Nežne sa viniem, v zázrak splyniem
Túžba pnúť, omladnúť!
Keď krivda tlačí - tvoja dlaň ma hojí
Nádej zračí - hnevu odzvoní
Nebuď strunou, čo trápenie na nej hrám
Buď lávou čo odplaví z tela žiaľ.