Nikam ma nevolaj Dnes ostávam doma Som unavený ako ruský film Je tu parabola Ulica požiera ľudí ako anakonda Dovoľ mi namaľovať, čo neviem povedať v slovách Nech tieto biele básne budú naše oblaky Dni stekajú ako dážď, kde som nechal dáždnik? Celý som premokol, kým som sa nažil niekym byť Kamoši nejdem do cvokárne, mňa čoskoro berú na geriatriu Som stará duša Zbavujem sa obnosených tiel ako secondhand, je to šupa Že ľudom na zastávke hrá v sluchátkach moja hudba Môžem povedať čo chcem a ty ma stále počúvaš Tieto biele básne budú naše oblaky Ja verím, že sa ani po čase v počasí nestratíš Svet nie je pre ľudí, ako my Nevadí napnite ucho, ja nad vami nikdy nemávnem rukou Niekedy je otázku lepšie zakončiť bodkou No tak mi nepíš keď honím nad tvojou fotkou Naše jazvy a vrásky Sú všetko len zväčnené iniciálky prvej lásky Už som starý Kamoši nejdem do cvokárne, mňa čoskoro berú na geriatriu