Na spomienky napadol sneh Kalamita Človek v zime vylieza z kokónu So svetom na krídlach Stráca nádej rovnako často ako kľúče No zás ju nájde Lebo tak sa volá A stojí si za slovom A to slovo je nabudúce Pretáča čas vo výčitkách po uši Nabudúce sa stihneme rozlúčiť To ako si budeme chýbať Nikto nepredpovedal No je správne renovovať Čo podlieha zmenám? Minulosť ti nie je dlžná A je ľahké v jej oceáne ustať No ustoj príboj Za vlnou čaká vlna Mechaj sa ňou odniesť Leť Pusť sa Cez noc sa zmením na motýľa Aj keď krídla mi dávno odpadli A preto sa už nič nemení Keď nemávam mojimi krídlami Keď naprší tak ma dážď stiahne na zem Zistím, že sú veci Ktoré neovládnem Snažím sa zmeniť svet Z malej detskej izby Nemal by som čo meniť keby všetci zmizli Moja kukla Moja schránka Dávno preč Narástli krídla Teraz môžem vyletieť Do miest Ktoré som chcel vždy vidieť A ver mi, že nezanevriem Ver mi, že nezanevriem Cez noc sa zmením na motýľa Aj keď krídla mi dávno odpadli A preto sa už nič nemení Keď nemávam mojimi krídlami